Staroveké grécke námorníctvo bolo jedným z najvýznamnejších vojenských a obchodných námorníctva starovekého sveta. Gréci, najmä Aténčania, boli preslávení svojim námorným umením a vojnovými loďami. Námorníctvo malo značný vplyv na grécku kultúru a umenie. Námorné bitky, vojnové lode a more boli častými témami v gréckej literatúre a umení. Staroveké grécke námorníctvo hralo dôležitú úlohu v histórii a ovplyvnilo vývoj námorného boja i obchodu v celom Stredomorí.
Medzi najstaršie písomné zmienky môžeme považovať opisy grécky lodí v dielach antických spisovateľov. K autorom kníh venovaným tejto téme na našom území patrí KOPECKY J. Kniha „O lodích Rěků a Řimanů“ bola vydaná v roku 1886 v Prahe. Grécke antické loďstvo bolo jednou z najdôležitejších súčastí gréckej kultúry a spoločnosti. Gréci boli vynikajúcimi námorníkmi a ich loďstvo im umožnilo kolonizovať veľkú časť Stredomoria, obchodovať s ostatnými krajinami a vyhrávať vojny.
Gréci založili kolónie po celom Stredomorí. Lode boli nevyhnutné na prepravu ľudí, zásob a dobytka na tieto nové územia. Grécke kolónie boli dôležité pre grécku ekonomiku a kultúru. Grécke antické loďstvo malo veľký vplyv na vývoj loďstva v Európe. Jeho konštrukčné prvky a taktiky sa používali až do stredoveku.
Počiatkom archaického obdobia existovalo viacero početne menších flotíl lokálneho charakteru. Vlastníctvo takýchto lodí bolo spočiatku súkromné. V období vojen všetky lode oficiálne podliehali pod jednotné velenie hlavných predstaviteľov jednotlivých obcí, počas mieru však bolo ich pôsobenie od nich nezávislé a riadili sa výlučne príkazmi svojho vlastníka často cieľom osobného obohatenia sa ich vlastníkov a posádok. V posádkach slúžili zväčša dobrovoľníci, hľadajúci osobný prospech. Výzbroj si zabezpečoval buď každý na vlastné náklady, alebo ich zabezpečil vlastník lode.
Gréci boli od nepamäti zdatnými obchodníkmi. Lode im umožňovali obchodovať s inými časťami Stredomoria a Blízkeho východu. Obchodovali s rôznymi komoditami, vrátane vína, olivového oleja, keramiky a luxusných predmetov.
1.2. Lode
Gréci používali rôzne typy lodí, vrátane obchodných lodí, vojnových lodí a športových lodí. Grécke obchodné a vojnové lode boli často menšie a obratnejšie ako lode iných námorných národov, čo im umožňovalo zakotviť aj v malých prístavoch. Boli postavené z dreva a mali jedno alebo dve rady vesiel, a mali jeden alebo viac sťažňov. Na palube mali nákladný priestor, kde sa prevážali tovary.
Športové lode boli používané na preteky a na rôznych súťažiach, ako sú napríklad olympijské hry. Boli podobné obchodným lodiam, ale boli ľahšie a rýchlejšie. Boli vyrobené z dreva a mali veslá. Lode z 8. storočia p.n.l. opísané Homérom sa označujú ako „rýchle a duté“ Veľkosť lodí bola rôzna. Člny na krátke cesty a obchodné plavidlá mali dvadsať vesiel a najväčšia loď tej doby bola pentikonter, ktorá mala päťdesiat vesiel. Bolo to dlhé úzke plavidlo používané ako vojnová loď a transportné plavidlo.
Významným typom lode v starovekom Grécku boli triery, ktoré boli troj-veslice. Triéry boli rýchle a obratné a boli vyzbrojené taranom, ktorým mohli poškodiť alebo potopiť nepriateľské lode. Vojenské lode boli väčšie a silnejšie ako obchodné lode. Boli postavené z dreva a mali jeden alebo viac radov vesiel.
 |
| Triera |
Ďalším zaujímavým typom plavidiel boli bezpochyby monoxyly, ktoré môžeme zaradiť medzi plavidlá používané asi najčastejšie a najdlhšie všeobecne, práve vďaka ich stavbe a dostupnosti.
1.2.1 Penteconter
Penteconter bola staroveká grécka loď používaná od archaického obdobia. Penteconters sa objavili v dobe, keď neexistoval rozdiel medzi obchodnými loďami a vojnovými loďami. Boli to všestranné lode schopné sa preplaviť veľké vzdialenosti, vďaka čomu boli používané na námorný obchod, pirátstvo a vojny, schopné prepravovať náklad alebo vojenské jednotky. Trup bol čierny, predná časť bola obyčajne natretá červenou alebo modrou farbou a ozdobená hlavou postavy. Korma lode bola vyvýšená. Predná aj zadná časť sa končili rohmi ako krava, alebo kučeravými ako rohy barana. Päťdesiat veslárov veslovalo v rade po dvadsaťpäť na každej strane lode. Loď pri priaznivom vetre mohol poháňať aj stredový stožiar s plachtou. Penteconters boli dlhé lode s ostrým kýlom, preto boli označované ako dlhé plavidlá (νῆες μακραί, nḗes makraí). Zvyčajne im chýbala plná paluba, a preto sa nazývali aj neoplotené plavidlá (ἄφρακτοι νῆες, áphraktoi nḗes).
 |
| Penteconter |
Homér opisuje vojnové lode počas trójskej vojny s rôznym počtom vesiel od dvadsaťveslicových, ako napríklad loď, ktorá priviezla Chryseis späť k jej otcovi, až po päťdesiatveslicovú, ako Odyseovu loď, ktorá mala päťdesiatsedem mužov a až 120 mužov zbójskych lodí. Podľa niektorých súčasných výpočtov sa predpokladá, že pentecontery boli medzi 28 a 33 m (92 a 108 stôp) dlhé, približne 4 m široké a schopné dosiahnuť maximálnu rýchlosť 9 uzlov (17 km/h; 10 mph). Avšak moderné rekonštrukcie penteconters, ako aj iné staré konštrukcie lodí, ako sú trirémy, s posádkou moderných netrénovaných amatérov, dosiahli túto najvyššiu rýchlosť pomerne ľahko pri počiatočných skúškach na mori, čo znamená, že maximálna rýchlosť tohto typu lode v staroveku musela byť podstatne vyššia. Starovekí Gréci používali aj triakontér alebo triakontor (τριακόντορος triakontoros), kratšiu verziu pentekontera s tridsiatimi veslami. Existuje všeobecná zhoda, že triera, hlavná vojnová loď klasickej antiky, sa vyvinula z penteconter-u cez birému. Penteconter zostal v používaní až do helenistického obdobia, kedy bol doplnený a nakoniec nahradený inými vzormi, ako sú lembus, hemiolia a liburnians.
1.2.2 DieresDieres je starodávna vojnová loď s veslami (galéra) s dvoma nad sebou umiestnenými radmi vesiel na každej strane. Dieres boli dlhé plavidlá postavené na vojenské účely a mohli dosiahnuť relatívne vysokú rýchlosť. Boli vynájdené dávno pred 6. storočím pred Kristom a používali ich Feničania, Asýrčania a Gréci. Rimania tento typ lode nazývali birema. Názov birema pochádza z ""bi" čo znamená dva a "remus" čo znamená veslo. Typický rozmer dieres bol na dĺžku asi 80 stôp (24 m) s maximálnou šírkou asi 10 stôp (3 m). Predpokladá sa, že sa vyvinula z penteconter, lode, ktorá mala len jednu sadu vesiel na každej strane, pričom birema mala dve sady vesiel na každej strane. Dieres bola dvojnásobná ako dĺžka a výška triacontera, a teda zamestnávala 120 veslárov. Medzi dieres patrili galeje, galeasy, dromóny a malé zábavné plavidlá nazývané pamfyly. Ďalším vývojom tohto typu plavidla vznikla triéra, ktorej pri zachovaní dĺžky biremy bola pridaná dalšia paluba, čím sa počet veslárov zvýšil na 180. Mala aj veľkú štvorcovú plachtu.
1.2.3 Triera
Triéra je typ gréckej vojnovej lode, ktoré boli vyvinuté na prelome 4. a 5. stor. p.n.l. Lode mali jeden alebo dva sťažne s obdĺžníkovou plachtou, ktorá sa využívala ako dodatočný pohon a veslármi v troch radách nad sebou. Rimania týmto lodiam vraveli Triréma. Veľké množstvo vesiel im poskytovalo veľkú rýchlosť a obratnosť. Na palube boli vybavené bojovými vežami, z ktorých sa strieľali šípy a vrhali kamene. Triréma bola postavená z dreva, zvyčajne z duba alebo borovice. Mala trup v tvare podkovy, ktorý bol navrhnutý tak, aby bol stabilný pri veslovaní. Triréma bola vyzbrojená 20 až 30 bronzovými baranmi. Barany tzv. tarany boli umiestnené na prednej strane lode a používali sa na prerážanie trupu nepriateľskej lode. Loď mala tiež niekoľko lučištníkov a kopijníkov. Triréma sa používala na boj na otvorenom mori. Bola vysoko obratná a mohla rýchlo meniť smer. To jej umožnilo manévrovať okolo nepriateľských lodí a zaútočiť na ne z bočnej strany. Trirémy sa používali aj na prepravu vojakov a zásob na bojisko. Triréma mala zásadný význam pre starovekú grécku civilizáciu. Bola kľúčom k úspechu gréckych námorných kampaní a pomohla Grékom rozšíriť svoju moc a vplyv po celom Stredomorí.
Rozmery trier:
dlžka - 35m
šírka – 6m
výška – 3m
posádka: približne 200 mužov, z toho 170 veslárov + ostatné zložky (10 hoplitov + 4 lukostrelci + dôstojníci a veliace zbory)
charakteristické vlastnosti trier: rýchlosť a mobilita. Denne dokázala prekonať až 240km.
1.2.4 MonoxylMonoxyly sa používali aj v starovekom Grécku. Boli to malé, jednoveslárske lode, ktoré boli vyrobené z jedného kusa dreva. Pre stavbu tohto typu plavidla sa často používalo napríklad topoľové drevo. Monoxyly boli známe už v minojskej civilizácii, ktorá sa rozvíjala na Kréte v 2. a 3. tisícročí pred Kr. V gréckej mytológii sú monoxyly spomínané v mýtoch o Odysseovi a Jasonovi. Rybolov - Monoxyly boli obľúbené lode na rybolov. Boli ľahké a obratné, čo umožňovalo rybárom ľahko sa priblížiť k rybám.
Preprava osôb a tovaru - Monoxyly boli tiež používané na prepravu osôb a tovaru. Boli používané na prepravu ľudí medzi prístavmi a na prepravu tovaru na krátke vzdialenosti.
Vojenské účely - Monoxyly boli tiež používané na vojenské účely. Boli používané na prepravu vojakov a zásob na bojisko. Monoxyly boli dôležitou súčasťou gréckej civilizácie. Boli používané na rôzne účely a pomáhali Grékom rozvíjať obchod, kolonizáciu a vojenskú moc. Niektoré z významných druhov monoxylov v starovekom Grécku zahŕňajú:
- Kybelos, ktorý sa používal na prepravu ľudí a tovaru na Kréte.
- Kúris, ktorý bol používaný na rybolov a prepravu osôb na Gréckom polostrove.
- Pentera, ktorý bol používaný na vojenské účely.
Kybelos bol typ gréckej monoxylovej lode, ktorá sa používala na prepravu ľudí a tovaru na Kréte v minojskej a mykénskej civilizácii (asi 3000-1100 pred Kr.). Kybelosy boli pomerne veľké monoxyly, s dĺžkou až 15 metrov a šírkou až 3 metre. Boli poháňané 20-30 veslármi, ktorí sedeli na jednej strane lode. Kybelosy mali aj plachtu, ktorá sa používala na doplňujúci pohon. Kybelosy boli používané na rôzne účely, vrátane:
- Obchod: Kybelosy boli používané na prepravu tovaru medzi Krétou a inými ostrovmi a krajinami v Stredozemnom mori.
- Kolonizácia: Kybelosy boli používané na prepravu ľudí a zásob na nové územia, ktoré Kréťania kolonizovali.
- Vojenské účely: Kybelosy boli tiež používané na vojenské účely, napríklad na prepravu vojakov a zásob na bojisko.
Niektoré z dôkazov o kybelosoch zahŕňajú:
- Fresky z minojského paláca v Knossose, ktoré zobrazujú kybelosy.
- Modely kybelosov z terakoty, ktoré boli nájdené v minojských a mykénskych hrobkách.
- Vrak kybelosu, ktorý bol nájdený pri pobreží Kréty.
Kúris bol typ gréckej monoxylovej lode, ktorá sa používala na rybolov a prepravu osôb na Gréckom polostrove v archaickom a klasickom Grécku (asi 800-323 pred Kr.). Kúrisy boli obľúbené lode na rybolov. Boli ľahké a obratné, čo umožňovalo rybárom ľahko sa priblížiť k rybám. Kúrisy boli tiež používané na prepravu osôb na krátke vzdialenosti. Modely kúrisov z terakoty boli nájdené v gréckych hrobkách.
Kybelosy a kúrisy boli oba typy monoxylových lodí, ale existovali medzi nimi niektoré kľúčové rozdiely. Kybelosy boli väčšie a poháňané väčším počtom veslárov, zatiaľ čo kúrisy boli menšie a poháňané jedným veslárom. Kybelosy mali tiež plachtu, zatiaľ čo kúrisy nie vždy.
1.3. Organizácia a financovanie loďstvaV ranných dobách boli lode a plavidlá v súkromnom vlastníctve. Koncom 6 st. nastala zmena vo financovaní loďstva v Grécku. Prispeli k tomu najmä 3 faktory. Prvým bola snaha prispôsobiť sa a držať krok s poprednými námornými obcami v Malej Ázií. Druhým faktorom bola reakcia na narastajúci vplyv a tlak Perzskej ríše . Vytvárali sa mocenské pozície v Egeide a preberala sa kontrola nad tamojším obchodom a obchodnými cestami). Konkurencia a vzájomná rivalita medzi niektorými obcami (napr. Athény – Aigína) bola tretím dôvodom v zmene vlastníctva flotíl. Zmenil sa charakter financovania výstavby. Namiesto súkromných zdrojov bohatých vlastníkov sa začali využívať financie z verejných prostriedkov.
Budovanie námornej flotily sa pre mnohé mestá stalo hlavnou prioritou. Z dovtedy čisto súkromného vlastníctva sa stalo vlastníctvo lodí verejné a vznikol štátom priamo podporovaný a financovaný podnik. Medzi prvé obce disponujúce „väčším“ počtom trier patria napr. Korint, Athény, Aigína, Eritreia, Kerkýra...) Pre zabezpečenie potrebného množstva financií na fungovanie flotily bolo nutné tiež zabezpečiť potrebný počet mužov do posádok. V posádke jednej triery slúžilo cca 200 mužov, čo spôsobovalo nemalé problémy hlavne pre menšie obce. Vo väčších mestách poleis -vznikli špeciálne fondy na financovanie a viacero nových centrálnych úradov, dohliadajúcich jednak na výstavbu a technické zabezpečenie lodí resp. na zabezpečenie potrebného počtu mužov do ich posádok.
2. Najznámejšie a najúspešnejšie grécke loďstváGrécke loďstvo bolo jedným z najmocnejších v starom svete. Gréci používali lode na útoky na nepriateľské mestá a na obranu svojich vlastných. Grécke lode boli tiež dôležité pre bitky na mori.
Aténske loďstvo v peloponézskej vojne (431-404 pred Kr.)
Spartské loďstvo v peloponézskej vojne
Fénické loďstvo v 6. storočí pred Kr.
Korintské loďstvo v 5. storočí pred Kr.
2.1. Aténske loďstvoAténske loďstvo bolo kľúčovým faktorom úspechu Atén v peloponézskej vojne (431-404 pred Kr.). Aténčania boli námornou mocnosťou a ich loďstvo im umožnilo kontrolovať Stredozemné more a izolovať Spartu od jej spojencov. Aténske loďstvo bolo založené na systéme aténskeho námorného spolku. Tento spolok zahŕňal asi 300 gréckych miest, ktoré platili Aténam poplatky. Tieto poplatky boli použité na financovanie aténskeho loďstva.
Aténske loďstvo bolo pod velením aténskych stratégov, ktorí boli volení každoročne. Stratégovia boli zodpovední za plánovanie a vedenie námorných operácií. Tieto víťazstvá pomohli Aténam udržať svoju moc a zabrániť Sparte v dobytí aténskeho impéria. Správa lodstva v Aténach bolo na úrovni teritoriálnej správy. Existovali tzv. naukrárii (naukrariai) – územno-správne celky. V ich čele stáli tzv. naukraroi (kapitáni lodí). Úlohou kapitánov bolo každoročne určiť spomedzi najbohatších občanov danej naukrárie tých, ktorí mali z vlastných prostriedkov financovať výstavbu určitého počtu lodí – 1 občan = 1 loď. Velenie flotily – na „celoštátnej“ úrovni - polemarchos (de iure) – de facto - jednotliví kapitáni (t.j. vlastníci lodí) vďaka financovaniu ich výstavby a celoročnej starostlivosti mali zisk viacerých výhod najmä politického charakteru (napr. zastávanie vysokých štátnych úradov...) Obec sa na financovaní výstavby lodi prakticky vôbec nepodieľa. Starosť o posádky bola v každej naukrárii zvlášť a zodpovedali za ňu kapitáni. Ostatné obce (napr. Samos, Korint, Eretria, Kerkýra, Chalkis...) mali rovnaký spôsob financovania výstavby a organizácie, založený na súkromnom vlastníctve lodí. Negatívami tohto spôsobu financovania bolo:
1.) neangažovanie sa štátu na financovaní výstavby – štát nemal priamu kontrolu nad ich užívaním - lode boli preto častokrát svojimi vlastníkmi využívané na ich osobné obohacovanie sa.
2.) flotily jednotlivých námorných obcí boli v dôsledku náročnosti a spôsobe ich financovania a materiálneho zabezpečenia malé (napr. Athény 50, Alalia 60, Samos 100 lodí) V 90tych rockoch 5 st. Atény získali prvé triery kúpou od Korintu za verejné prostriedky mestského štátu. V r. 483 začal fungovať tzv. námorný program výstavby námorníctva –Themistoklés. Dôvodom vzniku bola vojna s Aigínou (ostrov neďaleko Attiky, tradičný konkurent a nepriateľ Athén). Pre 100 najbohatších občanov boli z verejných prostriedkov (výnosy z lauríjskych strieborných baní) poskytnuté financie na vybudovanie lodí – každý občan mal v správe a údržbe jednu loď. Postupne sa námorný program stal v Athénach hlavnou prioritou. Z verejných zdrojov boli poskytnuté financie na výstavbu flotily. Jej materiálne zabezpečenie a organizácia spadali priamo pod dohľad výkonného orgánu v obci – rade 500 (bulé). Popri financovaniu výstavby bolo pre obec najväčším problémom zabezpečenie dostatočného počtu mužov do lodných posádok - s narastajúcim počtom lodí (v roku 480 cca 200) preto museli okrem vlastných občanov do posádok povolávať aj cudzincov (metoikov), otrokov, po prípade najímať žoldnierov.
Zloženie posádok a mocenská hierarchia:
1. nauarchos (admirál) – stál na čele celej flotily, podliehali mu všetci trierarchovia, väčšinou sa volí spomedzi uradujúcich stratégov
2.) trierarchos – skor formálny titul, než vojenská funkcia - starosť hlavne o plat a zásobovanie posádky - často ani nebol na lodi osobne prítomný a svoju moc delegoval na niektorého z členov posádky.
3.) epibatai – vojaci-dobrovoľníci z radov občanov, slúžiaci ako ochrana lode – spravidla 10 hoplitov + 4 lukostrelci (toxotai) patrili k tzv. working-class hoplites – služba vo flotile nebola považovaná za vojenskú službu v pravom slova zmysle - neplatila pre ňu povinnosť všeobecnej mobilizácie. Ako jediní sa mohli spoločne s kapitánom účastniť vojenských porád a politických rokovaní.
4.) hyperesia – lodná posádka – v čele stál kybernetes – kormidelník-navigátor - najskúsenejší člen posádky – v čase kapitánovej neprítomnosti ho zastupoval a velil lodi.
K ostatným členom posádky patril:
o proirates – pozorovateľ
o keleustes – veliteľ veslárov
o naupegos – lodiar - mal na starosti opravy poškodených častí lode
o pentekontarchos – účtovnik – staral sa o vyplácanie mzdy a zásobovanie posádky
o cca 10 ďalších pomocníkov
5.) veslári – 170 mužov rozdelených vzostupne do 3 radov po oboch stranách lode.
- vrchný rad – thranitai – 62 – najskúsenejší a socialne najvyššie postavení (ath. občania)
- stredný rad – zygioi – 54 – hlavne cudzinci a menej skúsení občania
- spodný rad – thalamoi – 54 – najnižšie sociálne postavenie zo všetkých – hlavne otroci resp. cudzinci s najmenšími skúsenosťami. Veslovanie bolo čisto záležitosťou najnižšie postavených sociálnych vrstiev – majetní boli z tejto služby vyňatí i v prípade akútneho ohrozenia.
Najvýznamnejšie víťazstvá Aténčanov boli:
- bitka pri Salamíne (480 pred Kr.), Bitka pri Salamíne bola námorná bitka medzi gréckymi mestskými štátmi a Perziou, ktorá sa odohrala v septembri 480 pred Kr. medzi Pireom a ostrovným štátom Salamis (Salamína), malým ostrovom v Aiginskom zálive pri Aténach.
- bitka pri Mykale (479 pred Kr.) Bitka pri Mykalé bola poslednou významnou bitkou grécko-perzských vojen. Odohrala sa v ten istý deň ako bitka pri Platajách.
- bitka pri Arginusai (406 pred Kr.). Táto porážka viedla k porážke Atén v peloponézskej vojne a k ukončeniu aténskej námornej nadvlády.
Aténske loďstvo bolo kľúčovým faktorom úspechu Atén v peloponézskej vojne. Aténčania boli námornou mocnosťou a ich loďstvo im umožnilo kontrolovať Stredozemné more a izolovať Spartu od jej spojencov.
Aténske loďstvo bolo použité na nasledujúce účely:
- Ochrana aténskej obchodnej flotily
- Hranice aténskeho impéria
- Útok na nepriateľské územie
- Doprava vojakov a zásob
2.2. Spartské loďstvoSpartské loďstvo bolo v peloponézskej vojne (431-404 pred Kr.) druhoradým faktorom. Sparta bola pozemnou mocnosťou a jej loďstvo bolo menšie a menej skúsené ako aténske loďstvo, bolo však dôležitým faktorom v niekoľkých bitkách počas vojny. Víťazstvá Sparty pri Kyzikose a Arginusai pomohli Sparťanom získať kontrolu nad Egejským morom a izolovať Atény od ich spojencov. Spartské loďstvo bolo založené na systéme obce. Každá obec mala povinnosť poskytnúť určitý počet veslárov a lodí. Spartské loďstvo bolo pod velením spartských kráľov. Králi boli zodpovední za plánovanie a vedenie námorných operácií. Bolo teda Spartské loďstvo slabé? Záleží na tom, na ktoré obdobie sa pýtame. Vo všeobecnosti Sparta nebola významnou námornou mocnosťou. Bolo však jedno desaťročie,
počas ktorého mali Sparťania – dočasne – najmocnejšiu flotilu v Grécku.
Peloponézska vojna (vojny) trvala celú generáciu, od roku 431 do roku 404 pred Kristom. Väčšinu toho času bolo spartské námorníctvo prinajlepšom zanedbateľné: Sparťania vo všeobecnosti postúpili more Aténčanom, zatiaľ čo Aténčania do značnej miery odmietali čeliť spartskej armáde na súši. Až v roku 413 tvorilo spartskú flotilu len niekoľko desiatok plavidiel, zatiaľ čo Aténčania postavili flotily veľké ako štyristo. V poslednom desaťročí vojny však Sparťania uzavreli spojenectvo s Perziou. Peržania financovali vytvorenie a výcvik novej, väčšej flotily. Perzské zlato platilo za lode, ale čo je dôležitejšie, platilo za veslárov – žiadny sparťanský bojovník by sa neponižoval ťahaním vesla, ale otrockí veslári sa opakovane ukázali byť horšími v motivácii a zručnostiach ako slobodní občania, ktorí riadili aténsku flotilu.
 |
Lodenica (Pireus)
|
 |
Zobrazenie lode na gréckej stéle
|
Za tieto peniaze mohli Sparťania verbovať žoldnierskych veslárov z celého východného Stredomoria, najmä z gréckych miest na perzskom území a z Fenície. Nie málo z nich bolo najatých priamo alebo nepriamo od samotných Aténčanov:
Najvýznamnejšie víťazstvá Sparťanov boli bitka pri Kyzikose (410 pred Kr.) a bitka pri Arginusai (406 pred Kr.). Spartské loďstvo však bolo nakoniec porazené v bitke pri Aigospotamoi (405 pred Kr.). Táto porážka viedla k porážke Sparty v peloponézskej vojne a k ukončeniu aténskej námornej nadvlády.
Aténske a spartské loďstvo sa od seba líšili v nasledujúcich bodoch:
-
Základ: Aténske loďstvo bolo založené na systéme aténskeho námorného spolku, zatiaľ čo spartské loďstvo bolo založené na systéme obce.
-
Veľkosť: Aténske loďstvo bolo väčšie a silnejšie ako spartské loďstvo.
-
Skúsenosť: Aténske loďstvo bolo skúsenejšie ako spartské loďstvo.
-
Výzbroj: Aténske loďstvo bolo lepšie vyzbrojené ako spartské loďstvo.
Aténske a spartské loďstvo boli dôležitými faktormi v peloponézskej vojne. Aténske loďstvo bolo kľúčovým faktorom úspechu Atén v prvej fáze vojny, zatiaľ čo spartské loďstvo zohralo dôležitú úlohu v neskoršej fáze vojny.
2.3. Fenické loďstvoFenické loďstvo v 6. storočí pred Kr. bolo jednou z najmocnejších námorných síl v Stredomorí. Feničania boli obchodníci a námorníci a ich loďstvo bolo dôležitým nástrojom pre ich ekonomický a politický vplyv. Feničania sa stali námorníkmi predovšetkým kvôli geografickým podmienkam, v ktorých žili. Cestovanie medzi mestami, ktoré sa zvyčajne nachádzali na skalnatých polostrovoch, bolo omnoho jednoduchšie po mori ako po súši. Najmä keď prepravovali ťažký náklad, akým bola napríklad guľatina cédrového dreva, typická obchodná komodita Feničanov. Jedným z fenických miest bol Tyros, ktorý sa nachádzal na ostrove, takže lode boli pre jeho obyvateľstvo najpraktickejším dopravným prostriedkom. Pre tento národ, obklopený horami, nebola teda prirodzená expanzia do vnútrozemia, ale
smerom do mora. V dôsledku hľadania nových zdrojov, ako je zlato a cín, začali Feničania asi od 12. storočia p.n.l. rýchlo rozvíjať svoje námorné zručnosti. Vytvorili rozsiahlu obchodnú sieť, ktorá sa tiahla od Cypru, cez Rodos, ostrovy v Egejskom mori, Egypt, Sicíliu, Maltu, Sardíniu, stredné Taliansko, Francúzsko, Severnú Afriku, Ibizu, Španielsko, až za hranice Herkulových stĺpov (v staroveku označenie pre oblasť Gibraltárskeho prielivu). Táto obchodná sieť sa postupne transformovala na fenické impérium kolónií.
Fenické loďstvo bolo zložené z rôznych typov lodí, vrátane penterá, triér a dromónov. Feničania používali svoje loďstvo na nasledujúce účely:
- Obchod: Feničania používali svoje loďstvo na prepravu tovaru z celého Stredomoria.
- Kolonizácia: Feničania používali svoje loďstvo na osídľovanie nových území v Stredomorí.
- Výpravy: Feničania používali svoje loďstvo na výpravy proti susedným mestám a krajinám.
Fenické loďstvo bolo úspešné v mnohých bitkách a námorných výpravách. Najvýznamnejšími víťazstvami Féničanov boli bitka pri Ladé (664 pred Kr.) a bitka pri Mikale (479 pred Kr.). Fénické loďstvo však bolo nakoniec zničené v roku 546 pred Kr., keď boli Féničania porazení Lýdiou.
Príklady fénických námorných výprav v 6. storočí pred Kr.:
664 pred Kr.: Feničania porazili lýdiovskú flotilu v bitke pri Ladé. Táto bitka znamenala koniec lýdskej nadvlády v Egejskom mori. Lýdia (gr. Λυδία) bol staroveký štát na západe Malej Ázie. Obývali ho Lýdi (Lýdovia, gr. Λυδοί - Lydi) národ indoeurópskeho pôvodu, ktorý používal grécku abecedu.
650 pred Kr.: Feničania založili kolóniu Massilia (dnešné Marseille) na pobreží Francúzska.
630 pred Kr.: Feničania založili kolóniu Phocaea (dnešné Foça) v Turecku.
546 pred Kr.: Fenické loďstvo bolo porazené Lýdiou. Táto porážka znamenala koniec fenickej námornej nadvlády.
2.4. Korintské loďstvo
Korintské loďstvo v 5. storočí pred Kr. bolo jednou z najmocnejších námorných síl v Grécku. Korintčania boli obchodníci a námorníci a ich loďstvo bolo dôležitým nástrojom pre ich ekonomický a politický vplyv. Korintčania používali svoje loďstvo na nasledujúce účely:
Obchod: Korintčania používali svoje loďstvo na prepravu tovaru z celého Stredomoria.
Kolonizácia: Korintčania používali svoje loďstvo na osídľovanie nových území v Stredomorí.
Výpravy: Korintčania používali svoje loďstvo na výpravy proti susedným mestám a krajinám.
Korintské loďstvo bolo úspešné v mnohých bitkách a námorných výpravách. Najvýznamnejšími víťazstvami Korintčanov boli bitka pri Salamíne (480 pred Kr.) a bitka pri Potidaee (432 pred Kr.).
Korintské loďstvo však bolo nakoniec porazené Aténami v peloponézskej vojne (431-404 pred Kr.). Korintské loďstvo bolo dôležitým faktorom v rozvoji Korintu ako námornej a obchodnej sily. Korintčania používali svoje loďstvo na rozšírenie svojho obchodu a kolonizáciu nových území. Korintské loďstvo tiež zohralo dôležitú úlohu v grécko-perzských vojnách.
3. Zaujímavý archeologický nález historickej lodeV zime roku 1967 grécko-cyperský potápač Andreas Kariolou náhodou objavil v hlbinách mora pri meste Kyrenia stopy jedinečnej pamiatky staroveku, lode neskôr známej ako „loď Kyrenia“. Následne ho vykopal Michael Katzev z Amerického inštitútu námornej archeológie. Loď Kyrenia bola postavená začiatkom 4. storočia pred naším letopočtom. a je najstarším gréckym plavidlom, aké kedy bolo objavené. Staroveké vraky lodí boli nájdené inde v Stredozemnom mori a tých niekoľko skúmaných častí prinieslo cenné, no zatiaľ neúplné informácie o metódach používaných pri stavbe starovekých lodí. V tomto kontexte je význam lode Kyrenia významný, keďže ide o najlepšie zachovanú loď klasického obdobia gréckej civilizácie, ktorá sa kedy našla. Je dôležité poznamenať, že 75 % lode s dĺžkou 15 metrov sa zachovalo, pretože bola chránená pod ochrannou vrstvou piesku. Medzi vyťaženým nákladom boli amfory používané na prepravu vína a na skladovanie mandlí. Grécka obchodná loď mala náklad až 500 amfor, ktoré patrili do desiatich rôznych tvarových typov. Väčšina amfor mala pôvod na Rhodose a bola datovaná do poslednej tretiny 4. storočia pred Kristom. Táto pravdepodobne obchodná loď prevážala rôzne tovary ako napríklad aj jedálenské riady a príbor, nástroje, lodné vybavenie a dokonca štyri kostené očká z námorníckych sandálov. Miesto nálezu vraku lode sa rozprestieralo na plochu asi devätnásť metrov na dĺžku a desať metrov na šírku. Zaujímavosťou bolo 27 mlynských kameňov naukladaných v troch radoch pozdĺž osi lode, aby slúžili ako záťaž. Počas výskumu sa našli aj malé úlomky tenkých olovených plátov s bronzovými cvočkami a neskôr boli odkryté aj väčšie pláty, čo naznačuje, že grécka loď bola pokrytá oloveným plášťom, ktorý chránil jej trup. Veľká časť trupu bola zachovaná. Nájdené zvyšky trupu lode bol vyzdvihnuté z mora, zakonzervované a zrekonštruované. Zrekonštruovaný trup mal dĺžku 14 m a na šírku 4,2 m. Konzervácia vraku prebiehala v rokoch 1969 až 1974.
5. Záver
Lode a loďstvo boli dôležitou súčasťou gréckej civilizácie. Boli používané na rôzne účely a pomáhali Grékom rozvíjať obchod, kolonizáciu a vojenskú moc. Tento fakt ovplyvnil kultúru, obchod, a prakticky všetky aspekty života na celé stáročia.
Autor: Veronika Beranová
Zoznam použitej literatúry a zdroje
KOPECKÝ, J. (1886) O lodích Řekův a Římanův. Praha, E. Beaufort, str. 99
PAPOULIA, Ch. (2016) Late Pleistocene to Early Holocene Sea-Crossings in the Aegean:
Direct, Indirect and Controversial Evidence Géoarchéologie des îles de Méditerranée, Paris,
CNRS éDITIONS
Elektronické zdroje
https://www.ancientportsantiques.com/ancient-ships/ancient-galleys/
https://hellenicnavy.gr/en/history-of-the-hellenic-navy/
https://www.livius.org/articles/concept/penteconter/
https://nauticalarch.org/projects/kyrenia-shipwreck-excavation/
https://ramsravensandwrecks.blogspot.com/2014/04/deck-and-cover.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Feni%C4%8Dania
https://en.wikipedia.org/wiki/Penteconter
https://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%BDdia_(Mal%C3%A1_%C3%81zia)
https://en.wikipedia.org/wiki/Kyrenia_ship
https://cs.wikipedia.org/wiki/Starov%C4%9Bk%C3%A9_vojenstv%C3%AD
